Keď by sme aspoň trocha voňali človečinou. Dať si trápny automatový čaj s citrónom, ukázať zažltnuté zuby a byť čiastočným človekom. Voňať tak ako ľudia...alebo páchnuť
Veď Nietzeho teória sa v praxi neosvedčila...
=================================
Bumbác, zlomený nos... ten čo hrdo sprevádzal tvoje kroky.
Tiktak pri človeku, čo ťa viedol.
Zvonec zvoní bimbambom, koniec je ....
Mával som ťa vážne rád.
Na tej Marry niečo je.
Uvidíme, čo ďalej.
Možno nič.
Ale možno stretnem arabského šejka...
Ticho, tíško ...
Je čas na rannú kávu.
Možno na večerný drink.
Ale dovtedy nenávidím ľudí.
Vlastne nie, to je len forma.
Forma ako úsmev.
A úsmev ako dar.
Komentáre